Často spomínam na prednášku
profesora Eduarda Nižňanského, ktorý na margo demokracie poznamenal, že je to tá
najhlúpejšia vec na svete. Pravdaže, jeho úvaha, ktorú som dnes vyňal
z kontextu, spela k ucelenej pointe. Táto pointa sa ku mne v uplynulých
dňoch vracia ako bumerang a takpovediac, obmýva základňu mojej
trpezlivosti. Verím, že v tom nie som sám. Ústami Winstona Churchilla
možno dodať, že demokracia skutočne je najhoršia forma vlády – okrem všetkých
ostatných, o ktoré sa niekto niekedy pokúšal.
Škodlivosť demokracie spočíva
v jej najväčšej cnosti. Dáva priestor šarlatánom, klamárom
i hlupákom, rovnako ako filozofom a vzdelancom. Problém je, že tí
prví spravidla kričia omnoho hlasnejšie. Za týchto okolnosti sa z demokracie stáva
neviestka, niekto by povedal špinavá
prostitútka, mocných a mocichtivých. Otvára dvere hrozbám – či už hnedej, alebo
červenej. Útočí na najväčšie slabosti ľudí, na ich obavy a primitívne
pudy. V zásade je jednoduché tieto hrozby rozpoznať, no zložitejšie ochrániť
pred nimi svojich blízkych a známych.
Prvé ohrozujú život a zdravie jedinca (MMS, rôzne „zaručené“ prípravky na chudnutie, diagnosticky zbytočná
biorezonancia a mnohé iné), druhé, ktoré hazardujú s populáciou (ako stokrát vedecky vyvrátené mýty
o škodlivosti očkovania) a napokon tretie, ktoré ohrozujú samotnú
spoločnosť na základe absurdného zneužívania strachu a neznalosti más.
Ako odmietanie celoeurópskeho
dohovoru proti násiliu na ženách a domácemu násiliu.
Ako nazývanie túžby po
spravodlivosti a slušnej spoločnosti prevratom riadeným spoza hraníc.
Ak mi štúdium na vysokej škole
dalo niečo do života, rozhodne to bol dar pochybovať. Každý dobrý pedagóg
mojej alma mater nabádal k preverovaniu
všetkých zdrojov informácií, k formovaniu vlastného názoru a najmä – vyzýval
ku kritickému mysleniu. Toto je, milí priatelia, kľúčová kompetencia dnešného
veku. Bez silnej, vzdelanej a uvedomelej občianskej spoločnosti demokracia zostane len bábkou v rukách bielych golierov.
