Dnešný príspevok
sa exkluzívne zaoberá pálčivou otázkou. Prečo je správne a žiaduce pozrieť
si najnovšieho Wolverina? To, čo nás už tisícročia (od evolúcie muža dnešného
typu) spoľahlivo priťahuje k podobným filmom, sú ich badass hlavní hrdinovia, resp. presnejšie antihrdinovia. Kategória,
v ktorej starý priateľ „Rosomák“ rozhodne boduje. Za tie roky
nám svoje kvality mala možnosť predviesť už celá rada význačných osobností.
Nemusíme
sa ani veľmi vzďaľovať z komixového prostredia a máme tu Batmana. Milionárska sirota, drsňácke
oblečky, technické hračky a nejaké tie sexy kočky... ale akosi tam stále
niečo škrípe. Ruku na srdce, som jediný koho iritujú superhrdinovia, ktorým
stačí pofidérna maska na pol tváre a nikto
nespozná známeho milionára a šéfa smotánky? Čo taký Daredevil, či Zorro?
Alebo klasický Superman, ktorému dokonca na komplexné krytie stačia okuliare!
Vieme, že láska je slepá, ale Lois Lane, ak toto budeš čítať, prosím ťa... Keby
sa Robo Kaliňák nahodil do vypasovanej koženky a nasadil Batmanovu masku, Slovač
by ho veru spoznala. A vôbec – správny badass
hrdina neuprednostňuje dobré dievčatá pred zlými (latexovými) mačičkami.
Ale poďme
ďalej. Odmyslíme si kostým, možno pár miliónov a vidíme ďalší v detstve
osirotený subjekt. Agent Jej Veličenstva Bond, James Bond. Navzdory tomu, že nedisponuje známym osobným majetkom,
nikdy mu nechýba to najlepšie. Nejeden muž pri pohľade na jeho dokonalý štýl,
rýchle autá a najkrajšie z krásnych žien závistlivo povzdycháva.
Navyše – neodpustiteľne – nestarne. Nenechajme sa ale oklamať. Pán Bond je
viac-menej bezcitná skriňa, ktorá sa riadi vlastným morálnym kódexom a sleduje
prevažne vlastné ciele. Na šťastie nás všetkých sa dosť často zhodujú so záujmami
zvyšku sveta, no beda tým, čo mu stoja v ceste. Napriek tomu, že pochoval manželku
i ďalšiu životnú lásku, badass
koncept má opäť jeden háčik. James
totiž nemá vo zvyku prehrávať a to nám veľmi neladí.
S poslednými
riadkami venovanými Jamesovi Bondovi sa dostávame do vôd, ktoré sa už
dostatočne približujú badass ideálu.
Kľúčovou prísadou je totiž prehrávať samotný
život. Splnením tejto podmienky nám na scénu vstupuje nekonvenčný policajt John McClane so svojou preslávenou
catch-phrase „Yippee-ki-yay,
motherfucker!“, alebo obdobná inkarnácia Brucea Willisa – súkromný detektív Joe Hallenbeck, Posledný skaut. Ako vidíme, Bruce má obdivuhodný
talent na stvárňovanie padlých reprezentantov brachiálnej moci. Cestou po jeho
stopách stretávame desiatky zlikvidovaných zloduchov, vybuchujúcich automobilov
a značne poznamenaných interiérov i exteriérov. Hrdinovia sú si
podobní, zlyhávajú vo svojich partnerských vzťahoch a rovnako ako ich
vyššie spomenutí kolegovia, dodržujú svojský morálny kódex. Ten je hlavným
a takpovediac jediným hnacím motorom ich boja. Plus samozrejme,
možnosť blysnúť sa vtipným bonmotom na adresu okolitého diania. Všetko je to
famózne, jedinečné, neuveriteľné... a nedostatočné
na absolútny trón.
Máme tu teda
hrdinov odtrhnutých od spoločnosti. S pohnutou históriou, zlomenými
srdcami, stratenými osudovými ženami. Namieste sú problémy s alkoholom a pravdaže,
závideniahodné vyrysované hrudníky. No len Wolverine má to, čo ostatní nemajú.
Áno, vážený čitateľ, kľúčom k absolútnemu badass ideálu je kostra z adamantia a hlavne masívne, na povel efektne sa vysúvajúce pazúry! Posúďte
sami, čo môže byť lepšie než sa poriadne nasr..diť s odhaleným hrudníkom,
švihnúť zaťatými päsťami od tela a za monumentálnej zvukovej kulisy
vysúvajúcich sa vražedných drápov skočiť medzi početnú bandu lotrov?! Všetkým
je jasné, kde je pravda. Už len vyceriť zuby a akcia! Nuž
a toto je, našťastie i bohužiaľ, v podstate celá koncepcia
samotného filmu. Ide o druhý spin-off projekt, vychádzajúci z marvelovského
univerza X-Menov. Dej sa odvíja okolo postavy Wolverina, ktorý sa tentokrát
vydáva do exotického Japonska. Vieme, že sa tvorcovia filmu snažili príbehu vdýchnuť
nejaký hlbší rozmer. Prostredie však, napriek niekoľkým malebným scenériám,
pôsobí nekonzistentne. Okrem všadeprítomných japonských anorektičiek priestor dopĺňajú
luky a katany, nahrádzajúce klasické vražedné nástroje západného sveta.
Dlhodobo
a premyslene vyformovaný charakter Wolverina z komixovej predlohy sa
na strieborné plátno jednoducho úplne preniesť nedá. Určite nie v obmedzenom
rozsahu, ktorý dnešné filmy ponúkajú a po ktorom je dopyt v rámci (už
prevažne mainstreamového)
fantastického žánru. Ale nesťažujeme sa! Práve akási rýdza predurčenosť pre
zúrivú akciu a dych berúce efekty robí z týchto filmov to, čo máme
tak radi a teda to, po čo si ideme do kina. Postava, ktorú už šiestykrát
majstrovsky stvárnil austrálsky herec Hugh
Jackman, je tou pomyselnou kotvou, ktorá zaisťuje celému univerzu X-Menov
prepojenie na reálny svet. Menej je niekedy viac a to rozhodne platí aj
o počte mutantov na plátne. Na mieste je asi poznamenať, že sa vo filme
stretávame ešte s jedným zjavným nositeľom génu X a síce mutantkou Viper (Svetlana Chodčenková). Jej prínos filmu je, povedzme, diskutabilný.
Nejde ho okomentovať bez prílišného odhalenia zápletky, nuž len konštatujeme,
že vnáša celkom rozpačité trhliny do logickej štruktúry diela.
 |
| Japonské topmodelka Tao Okamoto stvárnila rolu Mariko. |
Detailné zábery
na klasicky krásne alabastrové tváričky japonských dievčat sú síce esteticky
príjemné, ale muža západu zaujímajú tvary. Žehliace dosky a vytŕčajúce rebrá
si neprosíme. Ako-tak ťažko skúšané oko pookreje pri spomenutej temperamentnej
Ruske a hlavne flash-backových snových vidinách hlavnej postavy, v ktorých
sa objavuje šťastne zosnulá, osudová Jean
Grey (Famke Janssen). Pri jej
častých návštevách sa človek neubráni spomienke na dnes už kultový céčkový horor
Fakulta z pred 15 rokov. Nemožno si nevšimnúť, že sa grafici na tvári dnes
už 49 ročnej herečky celkom zdatne vyšantili (heh). Na širokom plátne jej
vzhľad pôsobí skutočne neprirodzene a nažehlene.
Čo dodať na
záver? Hádam už len, že film sa distribuuje aj v 3D verzii. K tomu asi
toľko, že „3D my ass“. Opätovne sa
ukazuje absolútna nezmyselnosť tohto fenoménu, ktorý pri 9 z 10 filmov
jednoducho nemá čo hľadať. James Cameron, pozri čo si spôsobil. Hudobné pozadie
filmu neopúšťa šedý priemer. Tvorí príjemný a s citom zvolený „podmaz“
k dianiu na plátne, no ako stand-alone hudobný počin si ho doma púšťať až
tak nepotrebujeme. Mimochodom, kto mi nájde scénu, kde sa vo filme Hugh Jackman skutočne usmeje, má u mňa
pivo!
Záverečné hodnotenie filmu: 65% Záverečné hodnotenie Wolverina:
100%
