Hneď v úvode
sa priznám – pestujem značnú nechuť k sfilmovaným príbehom, ktorých tragické
konce sú notoricky známe. Jánošík, Jana z Arku, Titanic, atp. Všetky mi svorne
evokujú nihilistov splnený sen. Nedokážem sa odosobniť od určitého pocitu márnosti,
keď sledujem životné príbehy postáv, ktoré to majú dávno spočítané. Znalosť
neodvratného žalostného konca je pre mňa rušivým elementom. Do kina som šiel bez
prehnaných očakávaní a práve preto môžem teraz s kľudným svedomím
skonštatovať - Veľký Gatsby je dobrý
film. Ale nič viac.
Režisér Buz Luhrmann vybalí na diváka to
najlepšie hneď v prvej tretine (polovici?) snímku. Dojem z veľkolepo vizuálne
zobrazenej dekadencie nekazí ani preexponovaná bublina New Yorku 20. rokov
minulého storočia. Ruku na srdce, kto z nás by neprežil rád svoj život v blahobyte,
obklopený hriešnym prepychom, ako jeden veľkolepý nekončiaci žúr?
Príjemne tajomná
a megalomansky štylizovaná atmosféra okolo osoby Jaya Gatsbyho a jej uvedenie
do deja je jedným z mála vrcholov filmu. Leonardo
DiCaprio opäť budí dojem, že sa v smokingu narodil. Musím sa priznať, neraz
ma mátala myšlienka, či ten „old sport“
chlapík vôbec starne. Dokazuje, ako
už neraz, že postavy po osi chudák – gentleman sú mu jednoducho šité na mieru. Samotný
hlavný hrdina však, napriek enormnej hercovej snahe, akosi svoju úlohu neplní. Hoci
by nad jeho tragickým osudom po správnosti nemalo ostať jedno oko suché, nestane
sa tak – kdepak asi soudruzi udělali chybu? Napriek tomu, psychologicky
vyhrotená konfrontácia v hotelovej izbe je hereckým koncertom DiCapria s Joelom Edgertonom (adept na Oscara?) v roli
Toma Buchanana. Keby sa v podobnom duchu nieslo celé spracovanie, asi by
sme mali čo dočinenia s úplne iným filmom.
Carey Mulligan úlohu femme fatale, Daisy Buchananovej,
zohrala na jednotku. Nie je to však jej nežnou tváričkou, chutne krytým a miestami
vystupujúcim britským akcentom, ba ani hereckým umením (minimalizovaným na
veľké hnedé oči srnky a značne teatrálne vzplanutia). Výber tejto neklasickej
hollywoodskej krásky sa ukázal ako krok správnym smerom. Každý jej výstup
charakterizuje nedefinovateľná aureola Niečoho, z čoho my chlapi
strácame hlavu.
Ambivalentnú postavu,
odtrhnutú od zhýralého sveta boháčov, reprezentuje nádejný spisovateľ Tobey Maguire. Zmätene drobčiaceho
hrdinu v rámci filmu vystihuje citát: „I
was within and without, simultaneously enchanted and repelled by the
inexhaustible variety of life.“ Tobeymu postavy nezainteresovaných ťuťkov
zjavne sedia, hoci mi celé stvárnenie Nicka Carrawaya neodbytne pripomínalo iného
sfilmovaného knižného hrdinu – spisovateľa, Stinga, zo Styronovho románu Sophiina
voľba (ktorý bol ale napísaný takmer o pol storočia neskôr). Nič nepokazil,
ale ani nič prevratné neukázal (čo, s trochou nadsadenia, v podstate charakterizuje
celý film).
Slávna novela Francisa Scotta Fitzgeralda z prelomu
20. rokov je zasväteným zamyslením o nadčasových problémoch ľudskej spoločnosti
hneď vo viacerých rovinách. Na jednej strane nastavuje zrkadlo dekadencii, odcudzeniu
od morálnych hodnôt a priepastným sociálnym rozdielom, ale tiež dáva priestor
nádeji a idealizmu. Metaforicky zobrazuje skutočnú tvár Amerického sna. Luhrmannova
adaptácia vyznieva ako malátna romanca, nemastný-neslaný milostný trojuholník,
miestami obohatený o hlboké životné myšlienky, ktoré však z úst hercov
vyznievajú banálne až neúprimne. Po väčšinu filmu sa len čudujeme, kamže
sa podelo to iskrivé čaro Moulin Rouge a prečo to už režisérovi nefunguje. Myšlienkový
leitmotív Veľkého Gatsbyho, „you can’t repeat the past“, vyznieva takmer prorocky. Istú pachuť, ktorá
zostane divákovi v ústach po záverečných titulkoch, spôsobuje práve nevyužitý
potenciál diela a postáv.
Trošku
neobjektívne, no jednako nemôžem opomenúť ani hudobný „doprovod“ k filmu. Skutočne
sa neoplatí šetriť superlatívmi. Vysokú kvalitu naznačil už prvý trailer, pre
ktorý chytľavo prespieval pesničku Love
is Blindness od U2 Jack White,
zo súrodeneckého dua The White Stripes.
Ako veľký fanúšik Lany Del Rey som bol
zbalený, predaný a skorumpovaný už po odhalení, že sa na soundtracku bude
takisto podieľať. Jej pieseň Young and
Beautiful sprevádza diváka celým príbehom. Vyvážená a dobre zvolená plejáda
interpretov a skladieb je ozdobou filmu. Producentsky sa tvorbe soundtracku
podieľal americký raper Shawn „Jay-Z“
Carter. Hip-hopové ladenie niektorých piesní nepôsobí tak rušivo, ako by sa
mohlo navonok zdať. Naopak, je akýmsi premostením prostredia filmu do
súčasnosti. Osviežujúcim a na výsosť príjemným spestrením sú aj tanečné a
hravé jazzové variácie známych piesní, či Beyoncé
prespievaná skladba Back to Black od Amy
Winehouse.
Napriek
všetkým „chybičkám“, ktoré som filmu vyčítal, zapôsobil na mňa celkovo veľmi
kladne. S určitosťou ho radím k špičke tohtoročnej produkcie a už
teraz som zvedavý, ako ho ocení americká Akadémia filmových umení. Veľkému Gatsbymu široké plátno rozhodne
pristane, takže smelo do kina, ak ste to ešte nestihli!
