Náruživým
čitateľom detektívok tradíciu severských autorov určite netreba bližšie predstavovať.
Pre potenciálnych záujemcov možno načrtnúť, že sa táto kvantitatívne
i kvalitatívne pomerne pestrá skupina dlhodobo právom radí medzi to
najlepšie, čo žáner ponúka. Za všetkých úspešných spisovateľov si môžeme
spomenúť aj u nás dobre známych autorov, akými sú Stieg Larsson, Camilla
Läckbergová, alebo manželský pár publikujúci pod pseudonymom Lars Kepler. Najžiarivejšou hviezdou
škandinávskych nebies je však v súčasnosti nórsky spisovateľ a hudobník Jo Nesbø (1960).
Vyštudovaný ekonóm
Nesbø je všestranným
umelcom i človekom. Obrovskú popularitu v domovskej krajine
charakterizujú viaceré zaujímavé fakty. V roku 2008 bolo v rebríčku
Top 20 najpožičiavanejších kníh nórskych knižníc umiestnených až 5 jeho románov.
Rocková kapela Di Derre,
v ktorej autor spieva, je doma veľmi populárna. Menej známe je, že tento
medzinárodne uznávaný spisovateľ istú dobu profesionálne hrával futbal!
Reprezentoval tím Molde, účastníka
nórskej najvyššej súťaže.
Hoci sa venuje
aj literatúre pre deti, pomyselnou vlajkovou loďou Nesbøvej tvorby sú detektívne romány. Ich spoločným
menovateľom (a hlavným hrdinom v jednej osobe) je inšpektor Harry Hole. Nekompromisný, neobľúbený a
hlavne tvrdohlavý policajt. Zraniteľný a zranený človek. Omylný, ako my
všetci. Riadi sa nahnutým morálnym kódexom, ktorý ho neraz dostane do
problémov. Vždy má na zreteli svoj cieľ a z cesty nezíde, kým nie je
hrozba zo strany „tých zlých“
eliminovaná. Jeho jedinými zbraňami sú neortodoxné, no efektívne metódy, pár
blízkych priateľov (alebo, lepšie povedané, spolupracovníkov) a samozrejme
– osudová žena. Nepriateľmi na krížovej výprave proti zlu a temným
stránkam ľudskej duše nie sú len rafinovaní vrahovia, ale nepriateľ ešte
silnejší – Harryho vlastní vnútorní démoni. Je to jednoducho postava,
s ktorou sa pri čítaní razom stotožníte.
Populárnu sériu
s Harrym Holem v hlavne úlohe tvorí v súčasnosti úctyhodný počet
kníh. Ku dnešnému dňu ich autor napísal desať. Kým v prvých románoch ide o klasickú
detektívku, približne od polovice série možno badať posun do roviny
psychologického thrilleru. Knihy sú temnejšie, napínavejšie. Všeobecným rysom
diel je vysoká úroveň autorovej „práce“ s čitateľom. Umne popoťahuje za
nitky, rozpletá ich, len aby ich na inom mieste opäť splietol do prepracovanej
a zložitej mozaiky. Za mierny neduh môžeme označiť pomerne veľký počet
postáv a relatívne časté časové prelínanie deja. Tieto prvky miestami na
čitateľa pôsobia mätúco.
Bohužiaľ, nórsky
jazyk neovládam a teda nemôžem posúdiť kvalitu prekladu od podlahy. V práci
prekladateľa Jozefa Zelizňáka však nebadať trhliny. Na veľmi vysokej úrovni je
tiež štylistické a gramatické spracovanie jednotlivých kníh. Ani pri
pozornom čítaní nenarazíte na výraznejšie prehrešky proti spisovnému jazyku a percento
preklepov sa blíži (resp. rovná) nule. Za najväčšiu slabinu slovenského vydania považujem edičnú politiku
vydavateľstva Ikar. Knihy vychádzali
a vychádzajú úplne ignorujúc chronologickú následnosť a vnútornú prepojenosť
štruktúry série. Navzdory tomu, že sa každý jeden román dá čítať ako samostatný
príbeh, chronologický neporiadok pripraví čitateľa ako o podstatnú časť
zážitku, tak aj o hlbšie poznanie motívov konania hlavnej i vedľajších
postáv. Nehovoriac o postupnom a dlhodobom rozvíjaní vnútorného „univerza“,
v ktorom sú príbehy umiestnené.
Pre ilustráciu – chronologické poradie kníh
s pripojeným rokom vydania slovenského prekladu:
- 1. Netopier (2014?)
- 2. Šváby (2014?)
- 3. Zrada (2008, resp. 2013)
- 4. Bohyňa pomsty (2010)
- 5. Diablova hviezda (2010)
- 6. Spasiteľ (2012)
- 7. Snehuliak (2012)
- 8. Pancierové srdce (2013)
- 9. Prízraky (2013)
- 10. Polícia (2014?)
Pri prvých románoch
sa ešte vyskytovali rôznorodé hodnotenia. Úplne prvý príbeh, Netopier, na
domácej scéne získal viacero ocenení. Je nutné mať na zreteli, že sa jednalo o autorovu
prvotinu. Tento fakt podčiarkuje veľkosť úspechu. Nasledujúce knihy v sérii
už sprevádzalo všeobecné nadšené očakávanie zo strany kritikov i laických čitateľov.
Superlatívmi nikto nešetril. Z (chronologicky) posledných románov cítiť,
že záverečný prípad a protivník už nie sú ďaleko. Sám Nesbø sa nechal počuť, že inšpektor
Hole nebude žiť večne, nakoľko sa autor cíti z pochmúrneho sveta svojho
zverenca vyčerpaný. Niet sa čomu čudovať, Harry si častokrát prechádza peklom
vo fyzickej i metaforickej rovine. Nám však zostáva dúfať, že sa s ním predsa
len tak skoro ešte nerozlúčime.
Jo Nesbø býva často porovnávaný s už
spomenutým Stiegom Larssonom, autorom
populárnej, voľne prepojenej kriminálnej trilógie Milénium. Osobne pokladám podobné prirovnávania za nežiaduce. Chápem
tendenciu žurnalistiky začleniť autorovu tvorbu do akejsi schémy
a priblížiť ju tak tuzemskému čitateľovi, no podobné snahy častokrát
spoľahlivo odhaľujú jedine priepastnú neznalosť a nedostatok tvorivosti
recenzenta či novinára. Nesbøve
knihy boli preložené do 40 jazykov a publikované v 140 krajinách sveta.
Opisovať jeho kvality len prostredníctvom komparácie s iným, akokoľvek
populárnym autorom, je nekorektné. Spisovateľova impozantná tvorivosť predznačuje,
že od neho môžeme na poli detektívnej literatúry ešte očakávať veľké veci. Ak
ste sa s ním ešte nestihli bližšie zoznámiť, odporúčam okamžitý presun do
najbližšieho kníhkupectva a čo možno najrýchlejšie napraviť tento tragický
omyl. Stojí to za to, verte mi!
