V čase písania tohto článku
uplynulo už takmer poldruha týždňa odvtedy ako som si film bol pozrieť v kine.
Dôvody pre odklad sa nakoniec ukázali ako hlavná myšlienková opora pre môj
pohľad na dielko samotné. Doviedla ma k tomu istá rozporuplnosť filmu,
ktorá si vyžaduje zážitok akosi „nechať odležať“. Inými slovami, umožniť rozumu,
aby so svojou schopnosťou časom korigovať zľahka negatívne vnemy umožnil
pozitívam vyplávať na povrch.
Aby som cteného čitateľa hneď v úvode
neuviedol do omylu, rozhodne nehodlám pátrať po maskovaných (hypotetických)
filozofických posolstvách. Tieto by filmu mohol pripisovať jedine veľmi idealisticky
zapálený a hlboko zanietený fanúšik (ktorých bude asi na svete nemnoho). Svetová vojna Z je predovšetkým prvoplánová akčná zábava, potecha a zasvätené
pokynutie fanúšikom žánru a pravdaže, dômyselná dýka v chrbte priaznivcom
knižnej predlohy.
 |
| "Najsilnejšie scény sme mali možnosť vidieť už v traileri." |
Ak som v úvode spomenul
určitú rozporuplnosť, tak je jednoznačne reprezentovaná existenciou hneď
viacerých „diváckych skupín“, cez náhľady ktorých môžeme film vnímať. Priaznivci
akčných filmov ako takých si na svoje prídu asi najviac. Úroveň efektov je
skutočne viac než uspokojivá, hoci trochu zamrzí, že drvivú väčšinu najsilnejších
scén nám tvorcovia nastrihali už do traileru. Také sú však dnešné marketingové
mechanizmy, film sa musí v prvom rade predať. Zaujímavé to začína byť pri divákoch
z radov „odbornej verejnosti“ a síce fanúšikoch SF/F a pridružených
žánrov. Variácie zápletky duchovného otca George
A. Romera, zombie apokalypsy, tvoria výrazný popkultúrny fenomén, ktorý už
dávno prekročil hranice strieborného plátna. Každý takýto počin je v podstate
od počiatku „must-see“ a námet číslo
jeden na nekonečné debaty. V súvislosti s týmto sa natíska informácia,
že pod režijnou taktovkou Marca Forstera stretávame
tzv. „runners“ odnož zombiekov a to skutočne najznepokojivejšieho kalibru.
Odvážnejšieho odklonu od žánrových stereotypov sa nedočkáme, hoci pár nových
nápadov poteší. Ako skutočné pohladenie na dušu pôsobí „Resident Evil 1 like“ pasáž, výprava v rámci vedeckého laboratória
(červená požiarnická sekera a baseballová pálka nemôžu chýbať). Veľmi
nespokojní zostanú priaznivci knihy, ktorí nekánonickú adaptáciu svojho
obľúbeného dielka vnímajú ako neospravedlniteľné znesvätenie. Militantná geekovská
elita určite neopomenie rozpitvať prínos Michaela
J. Straczynskiho (Babylon 5), ktorý sa podieľal na
scenári a je dlhodobo jednou z najrozporuplnejších postáv svetového
fandomu.
 | |
| Mireille Enos |
Hovoriť o postavách či
hereckých výkonoch veľmi zmysel nemá. Ak sme na niečo pri zombie filmoch
zvyknutí, tak je to predovšetkým vysoká úmrtnosť protagonistov. Po tejto
stránke nemožno scenáristom nič vytknúť. Kostru príbehu tvorí one-man show,
alebo (ak chceme dopriať amatérskym filmovým teoretikom ich porciu obľúbených
termínov) vanity projekt v podaní Brada
Pitta, ktorý okrem produkcie filmu stvárnil aj hlavnú rolu. Gerry Lane,
ktorému vdýchol život, pôsobí ako ostrieľaný sympaťák z povolania a starostlivý
otec. To mu veríme. Jeho predošlú kariéru „riešiteľa problémov pre OSN“ mu však
už neveríme. Nabáda k tomu znepokojivý zlozvyk nevypínať na telefóne vyzváňacie
melódie pri extra dôležitých a extra smrteľných misiách, ale hlavne schopnosť
stúpať, zhadzovať, narážať a kopať do náhodne rozmiestnených predmetov (ktoré
tam zákonite musíme čakať). Partnerkou mu je v našich končinách neznáma,
prevažne seriálová, herečka Mireille Enos.
Oficiálne môžeme konštatovať, že Svetová vojna Z búra ďalší zo zažitých
stereotypov zombie filmov. Nejedná sa o klasickú Béčkovú sexbombu, po
pravde vo väčšine svojich scén pripomína Gluma
z filmovej adaptácie Pána Prsteňov.
Svojím hereckým prejavom však konečne dáva zabudnúť na filmové mamičky z Hollywoodu,
ktoré by museli rodiť v 12 rokoch, aby sa ako-tak hodili k svojím potomkom.
 |
| "Nie, radšej knihu!" |
Výraznú slabinu filmu osobne
vidím v jeho 3D distribúcii. Rozoberať, prečo sa niektoré diela vôbec
distribuujú v 3D prevedení, je masochistická demagógia, ktorú rád
prenechám fundovanejším kolegom. Svetová
vojna Z však túto otázku nastoľuje omnoho pálčivejšie, než ktorýkoľvek
iný projekt predtým. Keď k filmu, ktorý sa z dvoch tretín odohráva v zle
osvetlených interiéroch či nočnom prostredí, prirátame prítmie kina a stemňujúce
3D okuliare... výsledný efekt je značne znechucujúci. Rozhodne nepridá na
napätí, ale zaručene pridá „piss off“ efekt. Tento bod samozrejme odpadá, keď
sa vyberiete na 2D variant.
Okrídlená fráza slovenského
internetu znie, „Nie, radšej knihu!“. Obdobne by som formuloval aj svoj
záverečný verdikt, hoci možno nie až tak kategoricky. Svetová vojna Z je oddychový
film, ktorý možno bez obáv využiť na bezmyšlienkovité a relaxačné zhliadnutie
– občas treba uľaviť preťaženému mozgu. Osvedčí sa aj ako kulisa na rande,
keď priamym úmyslom nie je hrať to na intelekt, ale iné bohumilé činnosti. Pre
všetky ostatné prípady odporúčam knižnú predlohu od Maxa Brooka.
Záverečné hodnotenie: 50%
