Gravity / Gravitácia

Hneď v úvode by som rád spomenul jednu pomerne dôležitú vec. Dej nie je to,  prečo sa na tento film oplatí ísť do kina. Ak očakávate duchaplnú zápletku prekladanú dych vyrážajúcimi akčnými scénami, mám pre vás zlú správu. To, čím Gravitácia vyniká, si vyžaduje dôvernejší pohľad a možno viac zanieteného diváka. 

Keď postavíme vedľa seba zámery autorov filmu a jeho následné prijatie publikom, vyhráva vždy pohľad druhej skupiny. Inými slovami – márne sú debaty o tom, čože to chcel autor vlastne povedať. Dôležité je, čo si z celku zobrala cieľová skupina – diváci. Otázkou dňa teda zostáva, čo vlastne ako diváci od filmu očakávame? Príbeh je priamočiary, jednoduchý.. nebojím sa povedať, prostoduchý. Na druhú stranu, pohľad na rozklad mysli človeka v hraničnej situácii dokonalý! Priam desivý svojou rýdzosťou. Emočné vypätie maximálne. Človeku sa neraz rozbúcha srdce pri monumentálnych pohľadoch do vesmíru a hlavne na Zem v jej plnej kráse. Trúfam si povedať, že bližšie, detailnejšie, živšie... to drvivá väčšina z nás neuvidí. Rovnako úchvatné sú častokrát pohľady na to, čo sa deje „za chrbtom“ hrdinov. 

Poukazovať na faktické („vedecko-technické“) chyby v takomto filme nemá zmysel. Väčšina divákov ich nezaznamená a keď už, ich negatívny dopad na dej je minimálny. Práve naopak, bývajú vsunuté s rozmyslom a s dôrazom na výsledný efekt. Navyše, množstvo detailov bolo spracovaných absolútne verne, čo si zaslúži poklonu (spacewalk, ovládacie prvky Sojuzu, interiéry stanice a modulov, atp.).

Inou kategóriou sú logické chyby. Tu je situácia omnoho zložitejšia. Najneodbytnejšia otázka, ktorá sa vracia znova a znova, znie: PREČO je hlavnou hrdinkou doktorka? Medicínsky výskum v podmienkach vesmíru si dokážeme obhájiť . Čo však ten výstup do otvoreného priestoru za účelom inštalácie bližšie nešpecifikovaného zariadenia? Nech mi nik netvrdí, že by to nezvládol lepšie ktorýkoľvek kozmonaut – inžinier, či konštruktér. Na jednej strane známa všestrannosť kozmického výcviku, na druhej strane  neodbytný otáznik, či to bolo skutočne nevyhnutné. Nerobím si ilúzie, určite nie som jediný, kto si kládol podobné otázky. Postavu Dr. Ryan Stone (Sandra Bullock) som si preklepol na internete a podľa popisov vystupuje ako medicínsky inžinier. Úprimne povedané, ja som tento okamih (resp. „inžiniersky prvok“) z priamo prednesených dialógov či početných náznakov vo filme vôbec nevyrozumel.

Vzájomná chémia hercov v hlavných úlohách funguje ako dobre namazaný stroj. George Clooney je v roli kozmonauta – veterána Matta Kowalskiho charizmatický ako vždy. Nevdojak som si neraz spomenul na Soderberghovo spracovanie Solaris (2002). Clooneymu tieto úlohy jednoducho pristanú. Pri jeho sebaistých a absolútne realistických, pohyboch v otvorenom vesmíre človek doslova cíti radosť a úctivý obdiv. Sandra Bullock na malom priestore rozohrala veľkú hru a dostala zo seba maximum. Obligátne zábery na kruťácky vypracované stehná v čiernom športovom prádle dávajú zabudnúť na svalovú atrofiu spôsobenú pobytom vo vesmíre. Výsledná podobnosť s Ellen Ripleyovou desí a ruší len miestami. Každopádne, 20 centimetrová medzera medzi stehnami je v súlade s aktuálnymi trendmi u teenegeriek...

Zvukové efekty, sprievodná hudba a všadeprítomné ticho sú zladené veľmi dobre a s citom. Na panický dych doktorky Stoneovej sa nedá len tak zabudnúť. Uveríte. Hudobná kulisa je príjemná, graduje v správnej chvíli a tak isto, odchádza do pozadia, keď nemá rušiť. Priaznivci vesmírnych doskoviek, či iných tematických hier, ju určite ocenia ako vhodnú kulisu ku svojím aktivitám. 

V úvode zámerne píšem o návšteve kina, nie o samotnom sledovaní filmu. Som presvedčený, že na televíznych obrazovkách či notebookoch sa jedinečný náboj nenávratne stratí. Rád verím, že viacerí z mojich čitateľov majú vo svojich domácnostiach dokonalé domáce kiná s perfektným ozvučením, no verte na oplátku vy mne – nebude to ono. Bez lahôdkovej audiovizuálnej dekadencie, ktorú nám dnešné kiná ponúkajú, sa masívna bublina okolo filmu rýchlo rozpadne. Zostane len priemerný film. Síce s nadpriemerným obsadením, ale hlboko podpriemerným príbehom. A aby som nezabudol – na virtuálnych stránkach tohto blogu som sa viackrát vyjadroval k rozpačitým 3D spracovaniam jednotlivých filmov. Trúfam si povedať, že AK už nejaké 3Dčko, TAK rozhodne Gravitácia! 

Záverečné hodnotenie: 70%

Riddick sem, Riddick tam

Opäť sám, opäť na nehostinnej planéte a opäť proti všetkým. Takto možno v stručnosti a zároveň verne opísať  celý dej zatiaľ posledného snímku. Tretie pokračovanie sa vracia k osvedčenému a priestorovo ohraničenému modelu po tom, čo pokusy dať sérii epickejší podtón stroskotali. Riddick prichádza po ôsmich rokoch – síce vo forme, svalnato, ale vo výsledku skutočne prostoducho. S trochou suchého humoru navrch, aby sa nepovedalo.

Ono je to v skutočnosti veľmi jednoduché. Až tak, že nie je o čom písať. Keď sa na úvod filmu pozeráme očami človeka, ktorý predchádzajúce diely nevidel, (alebo – v lepšom prípade – videl veľmi dávno) servírované obrazy len ťažko predstierajú nejakú vnútornú logiku. Možno si domyslieť, že je Riddick veľké zviera a niečo hľadá. Chce to veľmi až veľmi, pretože opúšťa aj vnadné dámy, usídlené na jeho vladárskom(?) lôžku. Tiež si domyslíme, že v minulosti už ho pravdepodobne párkrát podrazili.

Hľadaný vrah a väzeň na úteku. Zároveň nemastno-neslano predstavený vodca istej, zjavne dekadentnej, skupinky ľudí sa znovu ocitne na Bohom zabudnutom mieste. Problém je, že planétu už zabrali iní obyvatelia a tí nie sú ľudskému pokoleniu priateľsky naklonení. Inými slovami, o život mu usilujú všetci a všetko. Exotickými (vizuálne pekne spravenými, ale neoriginálnymi) potvorami počínajúc a prilietajúcimi žoldákmi končiac. Boj o prežitie sa môže začať. Hlavný hrdina toho (našťastie) veľa nenahovorí, snaží sa skôr hláškovať. Darí sa tak striedavo. Práve suchý humor film trochu zachraňuje. Nie je to však dialógmi (tie sú skutočne slabé), ale relatívne úsmevnými krvákmi. Konzervatívnejší čitateľ sa asi pozastaví nad termínom „úsmevné krváky“, ale keď uvidíte, pochopíte. Ako celý film, aj toto je nutné brať s nadhľadom. Scéna s mačetou potom naozaj dokáže vyvolať úsmev na tvári, hoci trochu pokrivený. 

Aha, ženy. Len jeden z celej rady rozpačitých momentov vo filme. Predstava, že aj v temnej budúcnosti ľudstva budeme žiť v pluralitnej spoločnosti a stále sa budeme môcť venovať starým dobrým roztopašnostiam je príjemná! Avšak, úlohu žien vo filme degraduje len a len na tento účel. To už trochu škrípe. Hlavným problémom je že.. že v skutočnosti by v ňom ani nemuseli byť. Samotný setting je vyložene maskulínny a doslova pretekajúci testosterónom. Chlapácke reči prekračujú únosnú mieru, navyše z úst hlavnej ženskej predstaviteľky (Katee Sackhoff, známa z Battlestar Galactica) je to už akútny prešľap. Neustále servírované sexuálne narážky, ktoré by v tejto podobe v živote z úst nepustila hádam žiadna žena (nie, ani lesbička, či lepšie povedané – zvedavá bi, ako nám to scenáristi WTF-štýlom naservírovali). Nie je to vtipné. Pocit trápnosti rastie a rastie a samotný koniec exploduje do jedného veľkého facepalm-u. Ak mám byť už maximálne sprostý (čítaj „úprimný“), ženský element vo filme sa dá zhrnúť slovom „BOOBS“. Asi len preto, aby sa Vin Diesel mohol na revanš prebehnúť nahý po skale za svitu mesiaca...

Čo dodať na záver? Azda jeden zaujímavý fakt, ktorý (možno) nie je všeobecne známy a vnesie trochu svetla do príčin vzniku veľmi rozpačitého filmu. Riddick je postava vytvorená čisto pre účely filmu a teda, na rozdiel od súčasných komiksami či knihami inšpirovaných trhákov, nemá žiadnu predlohu.  Tento nedostatok sa ukazuje ako kľúčový. Hoci by byť nemusel. Stačilo by, keby si produkcia filmu najala ľudí, ktorí by vedeli využiť hlbší potenciál vzniknutého univerza, rozšíriť ho, takpovediac vyfarbiť. Keď však tieto detaily, ktoré bez debaty vo výsledku robia dobrý film, idú bokom a prednosť dostane vizuálne spracovanie... vieme aký je výsledok. Nuž, aspoň že to nepchali do 3D. Ak hľadáte akčný film, bez potreby rozmýšľať a s prívlastkom sci-fi, nový Riddick je dobrá voľba. Skôr na nedeľné popoludnie a nákup cez torrenty.

Záverečné hodnotenie: 30%