Dej filmu je rozdelený do troch
vzájomne sa prelínajúcich poviedok. Rozhodne odporúčam, aby si potenciálny
divák pred návštevou kina pozrel prvý diel. Vo voľnom pokračovaní sa stretávame
so starými známymi postavami (spoločne so sľubnými nováčikmi) a sledujeme ich
ďalšie osudy. Plusom je, že nám jednotlivé príbehy nie sú servírované
chaotickým strihom, ale sledujú určitú logickú líniu. Ide o kladnú zmenu
oproti prvému dielu, nakoľko v ňom sa človek neznalý veci miestami
strácal.
Pravdepodobne najlepšou z tria
poviedok je časť A Dame To Kill For,
ktorá prepožičala názov samotnému filmu. Plným právom. Rozpráva príbeh Dwighta McCarthyho, ktorý opäť raz neodolá
čaru svojej osudovej ženy – Avy Lord.
Nedokáže odmietnuť zúfalú žiadosť o pomoc. Niekedy som na nás mužov hrdý. Práve
v tomto vidím malé bezvýznamné plus pre priemerný film. V určitom vtipnom
poučení pre všetkých, ktorí (obdobne ako ja) trpia hlupáčikovským komplexom zvaným
„kráska v nesnázích“.
Eva Green, ako sme už v podstate zvyknutí, opäť raz ukáže
všetko. Napriek tomuto zjavnému rozptýleniu musím konštatovať, že hrá najzásadnejšiu
postavu vo filme a hrá ju skutočne excelentne. Jej výraz geniálnej
manipulátorky – zmes nevinnosti, krehkosti, zvodnosti a chladnej vypočítavosti
– dotvára dokonalú femme fatale. Nie je náhoda, že ju filmoví „poddaní“
nazývajú The Goddess. (Mimochodom, nevdojak
podozrievam tvorcov filmu, že okázalá nahota nebola len plánom B – keby film
samotný nefungoval – ale priam ústredným motívom.)
Tu sa bohužiaľ končí valná
väčšina kladov v rámci dejovej línie. Viem.. viem. Nejde o dej. Ide o sexy
zadoček Nancy Callahan. Jej –
dôstojne povedané – tanečné vystúpenia sú skutočne oku lahodiace. Ale až taká
plytkosť..? Človek nejasne tuší zamýšľanú pointu o hlboko nešťastnej
kráske, ktorá žiali za „jediným mužom,
ktorého kedy milovala“ a vedie márny, sebazničujúci boj s vnútornými
démonmi. To by bola teória. V praxi len toľko, že Jessica Alba je skutočne pekná žena. Takže si jej časť filmu pozriem
(hoci aj dvakrát), prepáčim nezmyselné potkýnanie nezmyselným príbehom a oželiem
pár zabitých mozgových buniek. Funguje to na báze spoločného temného tajomstva.
Obaja vieme, že to stálo za figu, ale guilty
pleasure ako pri Nákupných maniačkach.
Posledný z príbehov, o akomsi
morálnom ťažení pochybného (ale šarmantného) mladého gamblera proti
najmocnejšiemu mužovi mesta, je už čistou halucináciou. Dá sa to prehryznúť,
keď to vnímam ako jeden kúsok z celkovej mozaiky. Samostatne zhasne ako
sviečka vo vetre. Čo Sin City nemožno uprieť je perfektná, podmanivá atmosféra.
Čiernobiele zobrazenie, s miestami nadivoko miešanými žiarivými farbami,
je jednoducho skvelé a nezunuje sa. Dokáže vyjadriť viac, než tisíc
dialógov. S trochou nadsadenia by sa dalo povedať, že odzrkadľuje tú pravú
atmosféru komiksu. Neruší, dokresľuje. Hudobné pozadiu sa tak isto nedá vytknúť
nič a situačné využitie motívov z prvého dielu je oným nostalgickým „Aha!“
pre verných fanúšikov.
Pekné baby, primerané krváky,
občasný trpký úsmev... celkovo ide oddychovku, ktorá zaostáva za
očakávaniami a nedosahuje kvalitu staršieho brata.
Celkové hodnotenie: 55%
